parlantìna 
par|lan|tì|na
pronuncia: /parlanˈtina/
sostantivo femminile

lingua sciolta, abbondanza, facilità di parola

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE parlantina parlantine
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE parlantina

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE parlantine

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

parlamento (s. masch.)
parlando (avv.)
parlando (s. masch.)
parlante (agg. e s. masch. e femm.)
parlantiere (agg. e s. masc.)
parlantina (s. femm.)
parlantino (agg.)
parlanza (s. femm.)
parlardo (s. masch.)
parlare (s. masch.)
parlare (v. intr.)
parlare (v. trans.)
parlarsi (v. pron. intr.)
parlaschese (s. masch. e femm.)
parlaschino (agg. e s. masc.)
parlascino (agg.)
parlascino (s. masch.)
parlascio (s. masch.)
parlasia (s. femm.)


---CACHE--- 3