dottévole 
dot|té|vo|le
pronuncia: /dotˈtevole/
aggettivo

arcaico incerto, dubbio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE dottevole dottevoli
FEMMINILE dottevole dottevoli
SINGOLARE
MASCHILE dottevole
FEMMINILE dottevole

PLURALE
MASCHILE dottevoli
FEMMINILE dottevoli

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

dottare (v. intr.)
dottare (v. trans.)
dottarsi (v. pron. intr.)
dottato 1 (part. pass.)
dottato 2 (s. masch.)
dottevole (agg.)
dottifico (agg.)
dotto (agg. e s. masc.)
dottora (s. femm.)
dottoraggine (s. femm.)
dottorale (agg.)
dottorame (s. masch.)
dottorando (s. masch.)
dottorare (v. trans.)
dottorarsi (v. pron. intr.)
dottoratico (s. masch.)
dottorato (part. pass.)
dottorato (s. masch.)
dottore (s. masch.)


4