rachitògeno 
ra|chi|tò|ge|no
pronuncia: /rakiˈtɔʤeno/
aggettivo

medicina atto a indurre rachitismo e a favorirne lo sviluppo

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE rachitogeno rachitogeni
FEMMINILE rachitogena rachitogene
SINGOLARE
MASCHILE rachitogeno
FEMMINILE rachitogena

PLURALE
MASCHILE rachitogeni
FEMMINILE rachitogene

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

rachitico (agg. e s. masc.)
rachitide (s. femm.)
rachitismo (s. masch.)
rachitogeno (agg.)
rachitoide (agg.)
rachitomo (s. masch.)
Rachitomi (s. masch. pl.)
racimolare (v. trans.)
racimolato (part. pass.)
racimolatore (agg. e s. masc.)
racimolatura (s. femm.)
racimolo (s. masch.)
racing (s. masch.)
raciniano (agg.)
RACIS (simb.)
rack (s. masch.)
racket (s. masch.)


---CACHE--- 4