béca 
bé|ca
pronuncia: /ˈbeka/
sostantivo femminile

arcaico donna di bassa condizione, sciatta, sciocca

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE beca beche
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE beca

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE beche

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

beberu (s. masch.)
bebirina (s. femm.)
bebiru (s. masch.)
be–bop (s. masch.)
bebrico (agg. e s. masc.)
beca (s. femm.)
becca 1 (s. femm.)
becca 2 (s. femm.)
becca– 3 (pref.)
beccabile (agg.)
beccabunga (s. femm.)
beccaccia (s. femm.)
beccaccino (s. masch.)
beccacciola (s. femm.)
beccaccione (s. masch.)
beccacivettano (s. masch.)
beccaficata (s. femm.)
beccafico (s. masch.)
beccaficone (s. masch.)


4