beccùme 
bec|cù|me
pronuncia: /bekˈkume/
sostantivo maschile

regionale nell'uso toscano: becchime

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE beccume beccumi
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE beccume
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE beccumi
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

beccotto (s. masch.)
beccucchiare (v. trans.)
beccucchiarsi (v. pron. intr.)
beccucchiato (part. pass.)
beccuccio (s. masch.)
beccume (s. masch.)
beccuto (agg.)
beccuzzare (v. trans.)
beccuzzato (part. pass.)
beceraggine (s. femm.)
becerata (s. femm.)
beceresco (agg.)
becerismo (s. masch.)
becero (agg.)
becero (s. masch.)
becerume (s. masch.)
bechamel (s. femm.)
becher (s. masch.)


4