beccùme

 
bec|cù|me
pronuncia: /bekˈkume/
sostantivo maschile

regionale nell'uso toscano: becchime

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE beccume beccumi
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE beccume
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE beccumi
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

beccotto (s. masch.)
beccucchiare (v. trans.)
beccucchiarsi (v. pron. intr.)
beccucchiato (part. pass.)
beccuccio (s. masch.)
beccume (s. masch.)
beccuto (agg.)
beccuzzare (v. trans.)
beccuzzato (part. pass.)
beceraggine (s. femm.)
becerata (s. femm.)
beceresco (agg.)
becerismo (s. masch.)
becero (agg.)
becero (s. masch.)
becerume (s. masch.)
bechamel (s. femm.)
becher (s. masch.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis