bocìo

 
bo|cì|o
pronuncia: /boˈʧio/
sostantivo maschile

regionale nell'uso toscano: vocio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE bocio bocìi
FEMMINILE — —
SINGOLARE
MASCHILE bocio
FEMMINILE —

PLURALE
MASCHILE bocìi
FEMMINILE —

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

boche (s. masch. e femm.)
bochese (agg.)
bochese (s. masch. e femm.)
bocia (s. masch.)
bociare (agg. e s. masc.)
bocio (s. masch.)
bocione (s. masch.)
boco (s. masch.)
bocombal (s. masch.)
BOD (sigla)
boda (s. femm.)
bodan (s. masch.)
bodda (s. femm.)
bodegón (s. masch.)
bodhi (s. femm.)
bodhisattva (s. masch.)
bodiese (agg.)
bodiese (s. masch. e femm.)
bodino (s. masch.)
bodiocasso (agg. e s. masc.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis