bromoauràto 
bro|mo|au|rà|to
pronuncia: /,brɔmoawˈrato/
sostantivo maschile

chimica sale dell'acido bromoaurico

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE bromoaurato bromoaurati
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE bromoaurato
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE bromoaurati
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

bromoacetilene (s. masch.)
bromoacetofenone (s. masch.)
bromoacetone (s. masch.)
bromoantipirina (s. femm.)
bromoantrachinone (s. masch.)
bromoaurato (s. masch.)
bromobeenato (s. masch.)
bromobehenato (s. masch.)
bromobenzene (s. masch.)
bromobenzile (s. masch.)
bromobenzoato (s. masch.)
bromocanfora (s. femm.)
bromochinolo (s. masch.)
bromocolla (s. femm.)
bromocomposto (s. masch.)
bromocriptina (s. femm.)
bromoderivato (s. masch.)


4