bùro 2 
bù|ro 2
pronuncia: /ˈburo/
aggettivo e sostantivo maschile

variante arcaica di buio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE buro buri
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE buro
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE buri
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

burnitura (s. femm.)
burn–out (s. masch.)
burnus (s. masch.)
burnusse (s. masch.)
buro 1 (agg. e s. masc.)
buro 2 (agg. e s. masc.)
buro– 3 (pref.)
burò 4 (s. masch.)
burocr. (abbr.)
burocrata (s. masch. e femm.)
burocrate (s. masch. e femm.)
burocratese (s. masch.)
burocratismo (s. masch.)
burocratizzamento (s. masch.)
burocratizzare (v. trans.)
burocratizzarsi (v. pron. intr.)
burocratizzato (part. pass.)
burocratizzatore (s. masch.)


---CACHE--- 4