corpacciàta 
cor|pac|cià|ta
pronuncia: /korpatˈʧata/
sostantivo femminile

raro scorpacciata

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE corpacciata corpacciate
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE corpacciata

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE corpacciate

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

coroplastica (s. femm.)
corotazione (s. femm.)
coroutine (s. femm.)
coroza (s. femm.)
corozo (s. masch.)
corpacciata (s. femm.)
corpacciolo (s. masch.)
corpacciuolo (s. masch.)
corpetto (s. masch.)
corpicino (s. masch.)
corpino (s. masch.)
corpo (s. masch.)
corpolese (agg.)
corpolese (s. masch. e femm.)
corporale 1 (s. masch.)
corporale 2 (s. masch.)
corporalità (s. femm.)


4