kàntele 
kàn|te|le
pronuncia: /ˈkantele/
sostantivo maschile

musica strumento a pizzico finlandese simile al salterio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE kantele kantele
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE kantele
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE kantele
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

kansa (agg. e s. masch. e femm.)
kansa (s. masch.)
kansite (s. femm.)
kantal (s. masch.)
kantele (s. masch.)
kantharos (s. masch.)
kantiano (agg.)
kantiano (s. masch.)
kantibà (s. masch.)
kantismo (s. masch.)
kantista (s. masch. e femm.)
kanuri (agg. e s. masch. e femm.)
kanya (s. masch.)
kaonde (agg. e s. masch. e femm.)
kaone (s. masch.)
kaonico (agg.)
kap–kap (s. masch.)


4