kàntele 
kàn|te|le
pronuncia: /ˈkantele/
sostantivo maschile

musica strumento a pizzico finlandese simile al salterio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE kantele kantele
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE kantele
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE kantele
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

kansa (agg. e s. masch. e femm.)
kansa (s. masch.)
kansite (s. femm.)
kant ()
kantal (s. masch.)
kantele (s. masch.)
kantharos (s. masch.)
kantiano (agg.)
kantiano (s. masch.)
kantibà (s. masch.)
kantismo (s. masch.)
kantista (s. masch. e femm.)
kanuri (agg. e s. masch. e femm.)
kanya (s. masch.)
kaonde (agg. e s. masch. e femm.)
kaone (s. masch.)
kaonico (agg.)
kap–kap (s. masch.)


---CACHE--- 4