mondanità

 
mon|da|ni|tà
pronuncia: /mondaniˈta/
sostantivo femminile

1 l'essere mondano

2 cosa mondana

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE — —
FEMMINILE mondanità mondanità
SINGOLARE
MASCHILE —
FEMMINILE mondanità

PLURALE
MASCHILE —
FEMMINILE mondanità

permalink



Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

mondamento (s. masch.)
mondana (s. femm.)
mondaneggiare (v. intr.)
mondaneggiato (part. pass.)
mondanità (s. femm.)
mondanizzare (v. trans.)
mondanizzarsi (v. pron. intr.)
mondanizzato (part. pass.)
mondanizzazione (s. femm.)
mondano (s. masch.)
mondano (s. masch.)
mondare (v. trans e intr.)
mondarsi (v. pron. intr.)
mondari (agg. e s. masch. e femm.)
mondarisi (s. femm.)
mondariso (s. masch. e femm.)
mondato (part. pass.)
mondatoio (s. masch.)
mondatore (s. masch.)


---CACHE--- 3

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis