monobromuràto 
mo|no|bro|mu|rà|to
pronuncia: /,mɔnobromuˈrato/
aggettivo

chimica detto di composto alogenoderivato: che contiene un unico atomo di bromo

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE monobromurato monobromurati
FEMMINILE monobromurata monobromurate
SINGOLARE
MASCHILE monobromurato
FEMMINILE monobromurata

PLURALE
MASCHILE monobromurati
FEMMINILE monobromurate

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

monobrachiocrino (s. masch.)
Monobrachiocrino (s. masch.)
monobromo– (s. masch.)
monobromurato (agg.)
monocaina (s. femm.)
monocalibro (s. femm.)
monocamera (s. femm.)
monocameralismo (s. masch.)
monocanna (agg. e s. masc.)
monocarena (agg. e s. femm.)
monocarpia (s. femm.)


4