monòmano 
mo|nò|ma|no
pronuncia: /moˈnɔmano/
sostantivo maschile

letterario chi è privo di una mano; monco

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE monomano monomano
FEMMINILE monomano monomano
SINGOLARE
MASCHILE monomano
FEMMINILE monomano

PLURALE
MASCHILE monomano
FEMMINILE monomano

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

monomane (agg. e s. masch. e femm.)
monomania (s. femm.)
monomaniaco (agg. e s. masc.)
monomano (s. masch.)
monomarca (agg.)
monomat (s. masch.)
monomeria (s. femm.)
monomerico (agg.)
monomero 1 (agg.)
monomero 1 (s. masch.)
monomero 2 (s. masch.)
monometallismo (s. masch.)
monometil– (pref.)
monometilammina (s. femm.)
monometilbenzene (s. masch.)
monometro (s. masch.)


4