monotèco 
mo|no|tè|co
pronuncia: /monoˈtɛko/
aggettivo

botanica detto di antera: formata da una sola teca

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE monoteco monotechi
FEMMINILE monoteca monoteche
SINGOLARE
MASCHILE monoteco
FEMMINILE monoteca

PLURALE
MASCHILE monotechi
FEMMINILE monoteche

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Monotalami 2 (s. masch. pl.)
monotalamo (agg.)
monotastiera (s. femm.)
monotastierista (s. masch. e femm.)
monoteca (s. femm.)
monoteco (agg.)
monoteismo (s. masch.)
monoteista (agg. e s. masch. e femm.)
monotelismo (s. masch.)
monotelita (agg. e s. masch. e femm.)
monotelitismo (s. masch.)
monotematismo (s. masch.)
monotermia (s. femm.)
monotermite (s. femm.)
monoterpene (s. masch.)


4