monòtrico

 
mo|nò|tri|co
pronuncia: /moˈnɔtriko/
aggettivo

biologia detto di batterio: dotato di un solo ciglio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE monotrico monotrichi
FEMMINILE monotrica monotriche
SINGOLARE
MASCHILE monotrico
FEMMINILE monotrica

PLURALE
MASCHILE monotrichi
FEMMINILE monotriche

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

monotrave (s. femm.)
monotremo (s. masch.)
Monotremi (s. masch. pl.)
monotrichia (s. femm.)
monotrico (agg.)
monotroco (agg.)
monotrofo (agg.)
monotron (s. masch.)
monotropa (s. femm.)
Monotropa (s. femm.)
monotropacea (s. femm.)
Monotropacee (sost femm. pl.)
monotropia (s. femm.)
monotropo (agg.)
monottongamento (s. masch.)
monottongare (v. intr.)
monottongare (v. trans.)
monottongarsi (v. pron. intr.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis