omeòmero 
o|me|ò|me|ro
pronuncia: /omeˈɔmero/
sostantivo maschile

botanica lo stesso, ma meno comune, che omomero

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE omeomero omeomeri
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE omeomero
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE omeomeri
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Omeodattili (s. masch. pl.)
omeogeno (agg.)
omeografia (s. femm.)
omeolichene (s. masch.)
omeomeria (s. femm.)
omeomero (s. masch.)
omeomorfia (s. femm.)
omeomorfismo (s. masch.)
omeomorfo (agg.)
omeomorfosi (s. femm.)
omeopata (s. masch. e femm.)
omeopatia (s. femm.)
omeopatico (agg.)
omeopatista (s. masch. e femm.)
omeoplasia (s. femm.)
omeopolare (agg.)
omeopolio (s. masch.)
omeopsonio (s. masch.)
omeoptoton (s. masch.)


4