omonéro 
o|mo|né|ro
pronuncia: /,ɔmoˈnero/
sostantivo maschile

* solo al singolare

regionale nell'uso toscano: uomo nero, babau

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE omonero
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE omonero
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

omomorfo (agg.)
omomorfosi (s. femm.)
omomorto (s. masch.)
omonadense (agg. e s. masch. e femm.)
omone (s. masch.)
omonero (s. masch.)
omoneuro (s. masch.)
Omoneuri (s. masch. pl.)
omonimia (s. femm.)
omonimico (agg.)
omonimo (agg. e s. masc.)
omonomo (agg.)
omonota (s. femm.)
Omonota (s. femm.)
omonoto 1 (s. masch.)
Omonoto 1 (s. masch.)
omonoto 2 (s. masch.)
Omonoto 2 (s. masch.)
omoosmia (s. femm.)
omopausa (s. femm.)


4