ornatìvo 
or|na|tì|vo
pronuncia: /ornaˈtivo/
aggettivo

raro ornamentale, decorativo; che serve di ornamento

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE ornativo ornativi
FEMMINILE ornativa ornative
SINGOLARE
MASCHILE ornativo
FEMMINILE ornativa

PLURALE
MASCHILE ornativi
FEMMINILE ornative

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

ornatezza (s. femm.)
ornatismo (s. masch.)
ornatista (s. masch. e femm.)
ornatistica (s. femm.)
ornativo (agg.)
ornato 1 (part. pass.)
ornato 2 (s. masch.)
ornatore (s. masch.)
ornatura (s. femm.)
ornavassese (s. masch. e femm.)
orneblenda (s. femm.)
orneblendite (s. femm.)
ornello (s. masch.)
orneodide (s. masch.)
Orneodidi (s. masch. pl.)
ornichese (agg.)
ornichese (s. masch. e femm.)
orniello (s. masch.)


4