oromaxillàre 
o|ro|ma|xil|là|re
pronuncia: /,ɔromaksilˈlare/
aggettivo

anatomia relativo alla cavità orale e alla regione mascellare

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE oromaxillare oromaxillari
FEMMINILE oromaxillare oromaxillari
SINGOLARE
MASCHILE oromaxillare
FEMMINILE oromaxillare

PLURALE
MASCHILE oromaxillari
FEMMINILE oromaxillari

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

orologiato (agg.)
orologiere (s. masch.)
orologiero (agg.)
orologio (s. masch.)
orologiuto (agg.)
oromaxillare (agg.)
orometria (s. femm.)
orometrico (agg.)
oromo (agg. e s. masch. e femm.)
oromo (s. masch.)
oromonico (agg.)
oronasale (agg.)
oronimia (s. femm.)
oronimo (s. masch.)
oronomo (s. masch.)
oronzio (s. masch.)
Oronzio (s. masch.)
oropendola (s. femm.)
oroptera (s. femm.)
oroptero (s. masch.)


4