pantoìle

 
pan|to|ì|le
pronuncia: /pantoˈile/
sostantivo maschile

chimica residuo acido dell'acido pantoico

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE pantoile pantoili
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE pantoile
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE pantoili
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

pantografia (s. femm.)
pantografista (s. masch. e femm.)
pantografo (s. masch.)
pantoico (agg.)
pantoile (s. masch.)
pantoiltaurina (s. femm.)
pantolattone (s. masch.)
pantolopo (s. masch.)
Pantolopo (s. masch.)
pantometro (s. masch.)
pantomima (s. femm.)
pantomimica (s. femm.)
pantomimo (s. masch.)
pantomina (s. femm.)
pantonale (agg.)
pantonalità (s. femm.)
pantondo (s. masch.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis