rimbócco


rim|bóc|co
pronuncia: /rimˈbokko/
sostantivo maschile

1 rimboccatura

2 l'orlo alto e piatto dei lavori di cucito

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE rimbocco rimbocci
FEMMINILE — —
SINGOLARE
MASCHILE rimbocco
FEMMINILE —

PLURALE
MASCHILE rimbocci
FEMMINILE —

permalink



Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

rimboccarsi (v. pron. trans.)
rimboccata (s. femm.)
rimboccato (part. pass.)
rimboccatura (s. femm.)
rimbocchetto (s. masch.)
rimbocco (s. masch.)
rimbombaggine (s. femm.)
rimbombamento (s. masch.)
rimbombante (part. pres.)
rimbombare (v. trans e intr.)
rimbombato (part. pass.)
rimbombio (s. masch.)
rimbombo (s. masch.)
rimbomboso (agg.)
rimbonire (v. trans.)
rimbonirsi (v. pron. intr.)
rimbonito (part. pass.)
rimborghesirsi (v. pron. intr.)


3

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis