vanghétto 
van|ghét|to
pronuncia: /vanˈgetto/
sostantivo maschile

piccola vanga che permette di rimuovere gli strati superficiali di terreno

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE vanghetto vanghetti
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE vanghetto
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE vanghetti
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

vangheggiato (part. pass.)
vangheggiola (s. femm.)
vanghetta (s. femm.)
vanghettare (v. trans.)
vanghettato (part. pass.)
vanghetto (s. masch.)
vanghile (s. masch.)
vangide (s. masch.)
Vangidi (s. masch. pl.)
vangile (s. masch.)
vangino (s. masch.)
Vangini (s. masch. pl.)
vanguardia (s. femm.)
vangueria (s. femm.)
Vangueria (s. femm.)
vanhouttea (s. femm.)
Vanhouttea (s. femm.)
vani (s. masch. pl.)
vania (s. femm.)


2