vanùra

 
va|nù|ra
pronuncia: /vaˈnura/
sostantivo femminile

arcaico vanità, fatuità

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE vanura vanure
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE vanura

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE vanure

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

vanto (s. masch.)
vantone (agg.)
vanume (s. masch.)
va–nu–pied (s. masch.)
va–nu–pieds (s. masch.)
vanura (s. femm.)
vanuralite (s. femm.)
vanuranilite (s. femm.)
vanuxemite (s. femm.)
vanvera (s. femm.)
vanverare (v. intr.)
vanverato (part. pass.)
vanvereggiare (v. intr.)
vanvereggiato (part. pass.)
vanzaghellese (s. masch. e femm.)
vanzaghese (agg.)
vanzaghese (s. masch. e femm.)
vanzonese (agg.)
vanzonese (s. masch. e femm.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis