vicepàrroco 
vi|ce|pàr|ro|co
pronuncia: /,viʧeˈparroko/
sostantivo maschile

sacerdote che sostituisce il parroco o gli è d'aiuto

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE viceparroco viceparroci
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE viceparroco
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE viceparroci
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

vicentinese (s. masch. e femm.)
vicentino (agg. e s. masc.)
Vicenza (nome pr. femm.)
vicepadre (s. masch.)
viceparroco (s. masch.)
viceprefetto (s. masch.)
viceprefettura (s. femm.)
vicepremier (s. masch. e femm.)
vicepreside (s. masch. e femm.)
vicepresidente (s. masch. e femm.)
vicepresidenza (s. femm.)
vicepretore (s. masch.)
vicepretura (s. femm.)
vicepriore (s. masch.)
viceprovincia (s. femm.)
vicequestore (s. masch.)
viceré (s. masch.)
vicereale (agg.)
vicereame (s. masch.)


---CACHE--- 2