bonorvése 
bo|nor|vé|se
pronuncia: /bonorˈvese/, /bonorˈveze/
aggettivo

di Bonorva (SS)

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE bonorvese bonorvesi
FEMMINILE bonorvese bonorvesi
SINGOLARE
MASCHILE bonorvese
FEMMINILE bonorvese

PLURALE
MASCHILE bonorvesi
FEMMINILE bonorvesi


sostantivo maschile e femminile

nativo o abitante di Bonorva (SS)

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE bonorvese bonorvesi
FEMMINILE bonorvese bonorvesi
SINGOLARE
MASCHILE bonorvese
FEMMINILE bonorvese

PLURALE
MASCHILE bonorvesi
FEMMINILE bonorvesi

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

bonomia (s. femm.)
bonomo (s. masch.)
bononiano (agg.)
Bononiano (s. masch.)
bonora (s. femm.)
bonorvese (agg.)
bonorvese (s. masch. e femm.)
bonsai (s. masch.)
bonsai (agg.)
bonsenso (s. masch.)
bonservito (s. masch.)
bontà (s. femm.)
bontade (s. femm.)
bontadioso (agg.)
bontate (s. femm.)
bontebok (s. masch.)
bontempone (agg. e s. masc.)
bonto (s. masch.)
bontòk (agg. e s. masch. e femm.)


---CACHE--- 4