brìccola 3
brìc|co|la 3
pronuncia: /ˈbrikkola/
sostantivo femminile

variante poco comune di bricca, dirupo

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE briccola briccole
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE briccola

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE briccole

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

bricco 3 (s. masch.)
bricco 4 (s. masch.)
bricco 5 (s. masch.)
briccola 1 (s. femm.)
briccola 2 (s. femm.)
briccola 3 (s. femm.)
briccolare (v. trans.)
briccona (s. femm.)
bricconaggine (s. femm.)
bricconata (s. femm.)
bricconcello (s. masch.)
briccone (s. masch.)
briccone (agg.)
bricconeggiare (v. intr.)
bricconeria (s. femm.)
brich (s. masch.)
bricherasiese (s. masch. e femm.)


6