bugnàta 
bu|gnà|ta
pronuncia: /buɲˈɲata/
sostantivo femminile

regionale nell'uso toscano: brontolio cupo e sommesso

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE bugnata bugnate
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE bugnata

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE bugnate

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

bugliuolo (s. masch.)
buglossa (s. femm.)
bugna (s. femm.)
bugnare 1 (v. trans.)
bugnare 2 (v. intr.)
bugnata (s. femm.)
bugnato 1 (part. pass.)
bugnato 1 (s. masch.)
bugnato 2 (part. pass.)
bugnatura (s. femm.)
bugnereccia (s. femm.)
bugno 1 (s. masch.)
bugno 2 (s. masch.)
bugnola (s. femm.)
bugnolo (s. masch.)
bugnone (s. masch.)
bugnoso (agg.)
bugola (s. femm.)
bugolo (s. masch.)
bugrane (s. femm.)


4