omologìa

 
o|mo|lo|gì|a
pronuncia: /omoloˈʤia/
sostantivo femminile

l'essere omologo

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE — —
FEMMINILE omologia omologie
SINGOLARE
MASCHILE —
FEMMINILE omologia

PLURALE
MASCHILE —
FEMMINILE omologie

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

omologarsi (v. pron. intr.)
omologato (part. pass.)
omologatore (s. masch.)
omologazione (s. femm.)
omologeta (s. masch.)
omologia (s. femm.)
omologico (agg.)
omologo (agg.)
omomero (agg.)
omomiario (s. masch.)
omomorfia (s. femm.)
omomorfico (agg.)
omomorfismo (s. masch.)
omomorfo (agg.)
omomorfosi (s. femm.)
omomorto (s. masch.)
omonadense (agg. e s. masch. e femm.)
omone (s. masch.)
omonero (s. masch.)


---CACHE--- 3

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis