pungibòve 
pun|gi|bò|ve
pronuncia: /,punʤiˈbɔve/
sostantivo maschile

regionale nell'uso toscano, tafano

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE pungibove pungibovi
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE pungibove
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE pungibovi
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

pungere (v. trans.)
pungersi (v. pron. trans e intr.)
pungetto (s. masch.)
pungevolezza (s. femm.)
pungi– (pref.)
pungibove (s. masch.)
pungibue (s. masch.)
pungicare (v. trans.)
pungicato (part. pass.)
pungiculo (s. masch.)
pungigliare (v. trans.)
pungigliato (part. pass.)
pungigliato (s. masch.)
pungiglio (s. masch.)
pungiglionare (v. trans.)
pungiglionata (s. femm.)
pungiglionato (part. pass.)
pungiglione (s. masch.)


4