ràntaco

 
ràn|ta|co
pronuncia: /ˈrantako/
sostantivo maschile

regionale nell'uso toscano: respiro affannoso; rantolo

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE rantaco rantachi
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE rantaco
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE rantachi
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

ranodonte (s. masch.)
Ranodonte (s. masch.)
ranquilite (s. femm.)
ransomite (s. femm.)
rantachio (s. masch.)
rantaco (s. masch.)
rantacoso (agg.)
rantalo (s. masch.)
rantano (s. masch.)
rantico (agg.)
ranticoso (agg.)
rantolante (part. pres.)
rantolare (v. intr.)
rantolato (part. pass.)
rantolio (s. masch.)
rantolo (s. masch.)
rantoloso (agg.)
ranula (s. femm.)
ranulare (agg.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis