rubanatùra 
ru|ba|na|tù|ra
pronuncia: /rubanaˈtura/
sostantivo femminile

legatoria lo stesso, ma meno comune, che listatura

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE rubanatura rubanature
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE rubanatura

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE rubanature

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

rubalizio (s. masch.)
rubamazzetto (s. masch.)
rubamazzo (s. masch.)
rubamento (s. masch.)
rubamonte (s. masch.)
rubanatura (s. femm.)
rubano (s. masch.)
rubapaghe (s. masch. e femm.)
rubapalloni (s. masch. e femm.)
rubapane (s. masch. e femm.)
rubapianete (s. masch. e femm.)
rubare (v. trans.)
rubarsi (v. pron. trans.)
rubarizio (s. masch.)
rubasca (s. femm.)
rubastino (agg.)
rubastino (s. masch.)
rubatempo (agg. e s. masch. e femm.)
rubato (agg. e s. masc.)
rubatore (agg. e s. masc.)


4