tribromonitrometàno 
tri|bro|mo|ni|tro|me|tà|no
pronuncia: /tri,brɔmo,nitromeˈtano/
sostantivo maschile

chimica altra denominazione, meno comune, della bromopicrina

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE tribromonitrometano tribromonitrometani
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE tribromonitrometano
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE tribromonitrometani
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

tribromofenolo (s. masch.)
tribromometano (s. masch.)
tribromonaftolo (s. masch.)
tribromonitrometano (s. masch.)
tribromosalolo (s. masch.)
tribromuro (s. masch.)
tribù (s. femm.)
tribuale (agg.)
tribuire (v. trans.)
tribuito (part. pass.)
tribulamento (s. masch.)
tribulare (v. trans e intr.)
tribulato (agg.)
tribulatore (s. masch.)
tribulazione (s. femm.)
tribulo (s. masch.)
tribuna (s. femm.)
tribunale (s. masch.)


4