trippàro

 
trip|pà|ro
pronuncia: /tripˈparo/
sostantivo maschile

regionale nell'uso dell'Italia centrale: trippaio

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE tripparo trippari
FEMMINILE trippara trippare
SINGOLARE
MASCHILE tripparo
FEMMINILE trippara

PLURALE
MASCHILE trippari
FEMMINILE trippare

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

trippa (s. femm.)
trippaio (s. masch.)
trippaiolo (s. masch.)
trippaiuolo (s. masch.)
trippare (v. trans.)
tripparo (s. masch.)
trippata (s. femm.)
trippato (part. pass.)
tripperia (s. femm.)
trippetto (s. masch.)
trippkeite (s. femm.)
trippone (s. masch.)
triprotamina (s. femm.)
triprotammina (s. femm.)
tripsaco (s. masch.)
Tripsaco (s. masch.)
–tripsi (suff.)
–tripsia (suff.)
tripsina (s. femm.)
tripsinchinasi (s. femm.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis