vangàta

 
van|gà|ta
pronuncia: /vanˈgata/
sostantivo femminile

1 il vangare

2 colpo di vanga

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE — —
FEMMINILE vangata vangate
SINGOLARE
MASCHILE —
FEMMINILE vangata

PLURALE
MASCHILE —
FEMMINILE vangate

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

vang (s. masch.)
vanga (s. femm.)
vangaiola (s. femm.)
vangaiuola (s. femm.)
vangare (v. trans.)
vangata (s. femm.)
vangato (part. pass.)
vangato (s. masch.)
vangatore (s. masch.)
vangatrice (s. femm.)
vangatura (s. femm.)
Vangele (sost femm. pl.)
vangelico (agg. e s. masc.)
Vangelio (s. masch.)
vangelista (s. masch. e femm.)
vangelizzare (v. trans.)
vangelizzato (part. pass.)
vangelo (s. masch.)
vangheggia (s. femm.)
vangheggiare (v. trans.)


3

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis