bric 1

 
pronuncia: /ˈbrik/
sostantivo maschile

regionale nell'uso settentrionale: bricco

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE bric bric
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE bric
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE bric
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

brianzolo (s. masch.)
brianzuolo (agg. e s. masc.)
Briareo (nome pr. masch.)
briaticese (agg.)
briaticese (s. masch. e femm.)
bric 1 (s. masch.)
bric 2 (s. masch.)
bric 3 (s. masch.)
brica (s. femm.)
bric–à–brac (s. masch.)
bricca (s. femm.)
bricchetta (s. femm.)
bricchettatura (s. femm.)
bricchettazione (s. femm.)
bricchetto (s. masch.)
briccica (s. femm.)
briccicare (v. intr.)
briccicato (part. pass.)
briccico (s. masch.)
bricciola (s. femm.)


4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis