brìca

 
brì|ca
pronuncia: /ˈbrika/
sostantivo femminile

variante arcaica di briga

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE brica briche
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE brica

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE briche

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

briaticese (agg.)
briaticese (s. masch. e femm.)
bric 1 (s. masch.)
bric 2 (s. masch.)
bric 3 (s. masch.)
brica (s. femm.)
bric–à–brac (s. masch.)
bricca (s. femm.)
bricchetta (s. femm.)
bricchettatura (s. femm.)
bricchettazione (s. femm.)
bricchetto (s. masch.)
briccica (s. femm.)
briccicare (v. intr.)
briccicato (part. pass.)
briccico (s. masch.)
bricciola (s. femm.)
bricco 1 (s. masch.)
bricco 2 (s. masch.)
bricco 3 (s. masch.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis