onoratézza 
o|no|ra|téz|za
pronuncia: /onoraˈtettsa/
sostantivo femminile

l'essere onorato

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE onoratezza onoratezze
SINGOLARE
MASCHILE
FEMMINILE onoratezza

PLURALE
MASCHILE
FEMMINILE onoratezze

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

onorarsi (v. pron. intr.)
onorario 1 (agg.)
onorario 2 (s. masch.)
onoratezza (s. femm.)
onorativo (agg.)
onorato (agg. e s. masc.)
onoratoite (s. femm.)
onoratore (agg. e s. masc.)
onorazione (s. femm.)
onore (s. masch.)
onoreficenza (s. femm.)
onorese (agg.)
onorese (s. masch. e femm.)
onorevole (agg. e s. masch. e femm.)
onorevolezza (s. femm.)


3