sparlatóre

 
spar|la|tó|re
pronuncia: /sparlaˈtore/
sostantivo maschile

raro chi sparla, maldicente, pettegolo, malalingua

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE sparlatore sparlatori
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE sparlatore
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE sparlatori
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

spark–gap (s. masch.)
sparlacchiatore (s. masch.)
sparlamento (s. masch.)
sparlare (v. intr.)
sparlato (part. pass.)
sparlatore (s. masch.)
sparlina (s. femm.)
sparlone (s. masch.)
sparlotto (s. masch.)
sparmannia (s. femm.)
Sparmannia (s. femm.)
sparmiare (v. trans e intr.)
sparmiato (part. pass.)
sparmio (s. masch.)
Sparnaciano (s. masch.)
sparnazzamento (s. masch.)
sparnazzare (v. trans.)
sparnazzato (part. pass.)
sparnazzatore (agg. e s. masc.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis