bruciapólvere 
bru|cia|pól|ve|re
pronuncia: /,bruʧaˈpolvere/
sostantivo maschile

tecnologia bruciatore per forni a combustibile polverizzato

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE bruciapolvere bruciapolvere
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE bruciapolvere
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE bruciapolvere
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

bruciapaglione (s. masch. e femm.)
bruciapaglioni (s. masch. e femm.)
bruciapanno (s. masch.)
bruciapelo (s. masch.)
bruciapentole (s. masch. e femm.)
bruciapolvere (s. masch.)
bruciaprofumi (s. masch.)
bruciare (v. intr.)
bruciare (v. trans.)
bruciarsi (v. pron. intr.)
bruciarsi (v. pron. trans e intr.)
bruciarifiuti (s. masch.)
bruciasiepi (s. masch. e femm.)
bruciata 1 (s. femm.)
bruciata 2 (s. femm.)
bruciataio (s. masch.)
bruciaticcio (s. masch.)
bruciato (part. pass.)
bruciato (s. masch.)


---CACHE--- 4