dibòtrio

 
di|bò|trio
pronuncia: /diˈbɔtrjo/
sostantivo maschile

botanica infiorescenza dibotritica

  SINGOLARE PLURALE
MASCHILE dibotrio dibotri
FEMMINILE
SINGOLARE
MASCHILE dibotrio
FEMMINILE

PLURALE
MASCHILE dibotri
FEMMINILE

permalink


Sfoglia il dizionario

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

diboscamento (s. masch.)
diboscare (v. trans.)
diboscato (part. pass.)
diboscatore (agg. e s. masc.)
diboscazione (s. femm.)
dibotrio (s. masch.)
dibottamento (s. masch.)
dibottare (v. trans.)
dibraco (s. masch.)
dibrancare (v. intr.)
dibrancare (v. trans.)
dibrancarsi (v. pron. intr.)
dibrancato (part. pass.)
dibranchiato (s. masch.)
Dibranchiati (s. masch. pl.)
dibromo– (pref.)
dibromoacetilene (s. masch.)
dibromobenzene (s. masch.)


---CACHE--- 4

I nostri siti
En français
In english
In Deutsch
En español
Em portugues
По русски
Στα ελληνικά
Ën piemontèis